jansubak

Asi najviac tabuizovaným pojmom vo svete vrcholového športu sú „steroidy“. Sú synonymom nečestnosti, závislosti, vzostupov a pádov, synonymom kariérneho a často i fyzického konca športovca. Na druhú šancu poväčšine nie je nárok.

Začiatkom milénia fungovalo na stereoidoch lacných peňazí aj hospodárstvo USA. Obyvatelia, ale i vláda, si rýchlo zvykali na blahobyt, ktorý im dostupnosť lacných peňazí prinášala. Spotreba stimulovala rast hrubého domáceho produktu i daňových príjmov štátu. Nezamestnanosť dosahovala historické minimá. Ceny nehnuteľností siahali do astronomických výšok a kapitálové trhy veľkoryso oceňovali akékoľvek nekvalitné papiere. Zrazu všetci uverili, že sú bohatí a že si môžu dovoliť ešte viac. Dlhy na kreditkách sa splácali novými kreditkami, schodky národných rozpočtov vláda „sanovala“ emisiami bondov. Takmer sa zdalo, že ľudstvo objavilo ekonomické perpetuum mobile. Až krach banky Lehman Brothers v roku 2008 ukázal, že v skutočnosti nešlo o perpetuum mobile, ale o pyramídovú hru obrovských rozmerov. Jej dôsledky sa vo forme krízy dôvery a zamrznutia medzibankového trhu veľmi rýchlo preniesli do celého sveta. Konečný účet za túto párty predstavoval viac ako 10 biliónov dolárov a niekoľko kvartálov globálnej hospodárskej recesie.

Iba dva mesiace po páde banky Lehman Brothers predstavil FED mechanizmus opätovného naštartovania americkej ekonomiky. V novembri 2008 spúšťa prvé kolo takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania. Úroková sadzba skokovo klesá z úrovne 5% na menej ako polovicu. Do americkej ekonomiky sa v prvom kole „napumpuje“ 1,75 bilióna nových peňazí. Do konca roka 2012 USA stlačili úrokovú sadzbu k nule a v rámci programov kvantitatívneho uvoľňovania dostali do obehu 4,5 bilióna USD. Zakrátko sa politika lacných peňazí rozšírila do sveta a ten si začal zvykať na bezprecedentnú situáciu negatívnych úrokových sadzieb. Zhrnuté a podčiarknuté, záchranným kolesom z katastrofy vyvolanej lacnými peniazmi bolo ešte viac a ešte lacnejších peňazí.

Na trajektóriu lacných peňazí naskočila i naša krajina. Napriek tomu, že zadlženie krajiny pomerne rýchlo rástlo, náklady na správu dlhu sa znižovali. Hospodársky set-up krajiny bol dobrý, zadlženosť dlhodobo udržateľná, vývoj ekonomiky bol silne podporovaný globálnym ekonomickým rastom. Až do roku 2019 sa všetky parametre národného hospodárstva javili ako relatívne uspokojivé. S príchodom pandémie sa začali fundamenty Slovenska výrazne zhoršovať. Kým výkonnosť ekonomiky sa vplyvom obmedzenia mobility a narušením logistických reťazcov podstatne pribrzdila, zadlženosť krajiny prudko vzrástla. Napriek signifikantnému zasiahnutiu národného hospodárstva sa zdalo, že ekonomika sa s následkami pandémie dokáže v strednodobom horizonte vysporiadať.

Bohužiaľ, vo februári tohto roka nastala situácia, ktorú si, pevne verím, nikto z nás neželal. Vojská Ruskej federácie napadli nášho východného suseda. Okrem toho, Ruská federácia cez nedodržiavanie platných kontraktov ekonomicky napadla Európu. To, v kombinácii s prebytočnou masou peňazí v obehu, vyvolalo bezprecedentný rast globálnej inflácie. Centrálne banky boli nútené na uvedenú situáciu razantne reagovať, a to predovšetkým prudkým rastom úrokových sadzieb.

Časom, kedy boli investori ochotní platiť za držanie Slovenského dlhu nadobro odzvonilo. Na jar toho roka Slovensko zrušilo tradičnú jarnú emisiu štátnych bondov z dôvodu, že trh nevykazoval dostatočnú likviditu. Aj keď Slovenská republika na získanie tejto tranže nebola odkázaná, uvedená situácia predstavovala zdvihnutý varovný prst. Začiatkom októbra tohto roka Slovensko predsa len vstúpilo na trh s emisiou v objeme 1 mld. EUR. Napriek tomu, že záujem investorov násobne prekonal ponúkaný objem, čo mierne znížilo konečnú úrokovú sadzbu, tá dosiahla úroveň viac ako 4 percentá. To je desať až pätnásť krát vyššia úroková sadzba než za akú sa Slovenská republika dokázala bežne refinancovať. Ak by komukoľvek z Vás banka zvýšila sadzbu hypotéky na štyri percentá, ťažko by ste lapali po dychu. Ak by Vám ju banka v porovnaní s pôvodnou sadzbou zvýšila desaťnásobne, možno by ste skončili na dlažbe. Ak krajina nedokáže rozumne uriadiť svoj dlh, môže skončiť rovnako.
Jediné šťastie, ktoré Slovensko má, je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, takzvaná dlhová brzda. Ešte nikdy v histórii Slovenska nebolo jasnejšie, že akékoľvek úvahy o odblokovaní dlhovej brzdy sú cestou krajiny do záhuby. Ak chce táto krajina úspešne zvládnuť toto mimoriadne náročné obdobie, má len dve možnosti. Prvou je zodpovedná, kompetentná a predvídateľná fiškálna politika. Tou druhou je nutnosť realizovania kvalitne pripravených reforiem. Žiadne iné, trvalo udržateľné riešenie neexistuje. Ak Vám ho niekto ponúka, nehanbite sa nazvať ho klamárom.