O piešťanskej zrúcanine Centroom som už písal dvakrát. Prvý krát som sa zamýšľal nad tým, koho zo vzniknutej situácie viniť. Druhý krát som sa snažil charakterizovať aktuálnu úroveň „solidarity“ štátu s poškodenými. Tretia časť mala predstavovať môj osobný návrh systémového riešenia obdobných stavebno-technických zlyhaní. Dnes mi však v televíznych novinách utkvela pikantéria takého rozsahu, že som sa rozhodol pred zamýšľaný tretí diel, predradiť byrokratické porno na slovenský spôsob.
Podstatou príbehu je, že obec získala nenávratný grant na výstavbu bytového domu. Postavila obytný dom, skolaudovala a vydokladovala stavbu, ubytovala obyvateľov. A čuduj sa svete, budúcim užívateľom stavby vyšla v ústrety v otázke drobnej stavebno-technickej zmeny.
Po rokoch si prišla projekt pozrieť ministerská kontrola. Nuž a tá konštatovala zásadné porušenie pravidiel udelenia grantu. Podľa je zistení totiž došlo k odklonu od pôvodného projektu (zmene využitia časti spoločných priestorov stavebným pričlenením k jednotlivým bytovým jednotkám), ktorej dôsledkom môže byť nutnosť vrátenia celého poskytnutého grantu potenciálne ohrozujúca chod príslušnej municipality.
Vždy som zastával názor „padni komu padni“. Je skutočne pravda, že došlo k odklonu od pôvodnej projektovej dokumentácie. Je pravda aj to, že sa tým zmenila úžitková plocha bytových jednotiek na úkor výmery spoločných priestorov (vznikli akési predsiene jednotlivých bytov). A samozrejme právne neobstojí ani argument, že k zmene došlo v dobrej viere, že došlo k účelnejšiemu využitiu priestoru, ba ani to, že z hľadiska tepelno-energetických pomerov v bytoch došlo k podstatnému zvýšeniu efektivity. Ale ak vybúranie osadených zárubní (bez ohľadu na názor užívateľov bytov a zástupcov príslušnej municipality) má rozhodnúť o tom, či je nutné pristúpiť k odňatia grantu, tak potom skutočne nežijeme v normálnej krajine, kde niekoho zaujíma názor občana, ale v štáte, kde zdravý rozum zastáva.
Starosta obce sa na kameru vyjadril, že návrh riešenia zo strany úradníkov (vybúranie osadených zárubní) nemá s normálnym gazdovským rozumom nič spoločné. Nesúhlasím s ním. Podľa môjho názoru (prepáčte mi za použitie vulgarizmov, ale toto fakt nedokážem slušnejšie pomenovať) je tento príbeh typickým príkladom arogantného prístupu a obyčajnej buzerácie zo strany úradníkov……
Smutné PS:
Práve v týchto dňoch sa poslanec Kuffa (obyčajný…..) ako verejný činiteľ domáha satisfakcie za to, že babka otvorene vyjadrila názor na čiernu stavbu syna pána poslanca. Kdeže sú tí „Páni úradníci“ v prípade syna ústavného činiteľa.